Čo majú spoločné axolotl a kvantový počítač? Pomohli dvom vedcom pôsobiacim v Rakúsku získať členstvo v Royal Society. Členstvo v tejto spoločnosti si môžete predstaviť ako vedecký ekvivalent Oscara za „mimoriadny celoživotný prínos“ a Elly Tanaka a Peter Zoller tento rok obaja získali toto ocenenie, čím sa zaradili do vznešených radov členov spoločnosti.
Elly Tanaka je biochemička, ktorá sa vo svojom výskume zameriava na biológiu regenerácie. Skúma, ako sú organizmy schopné obnoviť zložité tkanivá a orgány, a zároveň sa zaoberá genetickými podmienkami potrebnými na takúto rekonštrukciu. Mexický axolotl je známy svojimi regeneračnými schopnosťami – dokáže mu dorásť čokoľvek, od končatiny až po časti mozgu, a preto sa jej výskum zameriava práve na tento druh. Jej zistenia môžu slúžiť na vývoj nových druhov liečby v regeneratívnej medicíne. Elly Tanaka je medzinárodne považovaná za poprednú vedkyňu v oblasti regeneračnej biológie a v súčasnosti vedie Viedenský inštitút molekulárnej biotechnológie (Institute of Molecular Biotechnology IMBA) Rakúskej akadémie vied ÖAW (Austrian Academy of Sciences) vo Viedni.
Peter Zoller je teoretický fyzik. V 90. rokoch 20. storočia položil základné kamene pre kvantové počítače a patrí k architektom moderného kvantového výskumu. Veľký vplyv mala napríklad jeho priekopnícka práca v oblasti technológie iónových pascí, po ktorej nasledoval významný experimentálny vývoj. Hlavné zameranie jeho výskumu sa prejavilo aj pri spoluzakladaní Inštitútu pre kvantovú optiku a kvantové informácie (IQOQI) Rakúskej akadémie vied (ÖAW) v roku 2003. Peter Zoller intenzívne skúmal a úzko spolupracoval s teoretickými a experimentálnymi skupinami v popredných medzinárodných výskumných centrách. Je jedným z najcitovanejších vedcov z Rakúska a už roky sa považuje za horúceho kandidáta na Nobelovu cenu za fyziku.
Kráľovská spoločnosť Royal Society v Londýne bola založená v roku 1660. Je to najstaršia učená spoločnosť s nepretržitou činnosťou a zároveň tá najprestížnejšia. Medzi jej členov patria napríklad Isaac Newton, Charles Darwin a Albert Einstein. K niekdajším rakúskym predstaviteľom sa radia Konrad Lorenz, Erwin Schrödinger, Lise Meitner a Eduard Suess.
Ukazovateľmi špičkového výskumu sú nielen vedecké ocenenia, ale aj členstvo v organizáciách, ako je Kráľovská spoločnosť (Royal Society). Tohtoročné dvojnásobné členstvo preto predstavuje významnú poctu pre Rakúsko ako centrum výskumu. V súčasnosti v Rakúsku pôsobí šesť členov tejto spoločnosti. Obaja novozvolení členovia pracujú v oblastiach, ktoré budú formovať budúcnosť spoločnosti: vo vedách o živote a v kvantových technológiách.
Nedávno bol zverejnený aj aktuálny rebríček univerzít „QS University Ranking“. Rakúske inštitúcie zaznamenali od minulého roka výrazné zlepšenie, pričom vykázali najväčší pokrok v rámci Európy. Hodnoteniu podrobili viac ako 1 500 inštitúcií, pričom šesť rakúskych univerzít sa umiestnilo v prvej päťstovke. Na základe hodnotiacich kritérií tohto rebríčka je zrejmé, že Rakúsko napreduje správnym smerom v oblasti štúdia, výučby i výskumu.
