European Green Deal – Európa sa snaží dosiahnuť klimatickú neutralitu, ale tento cieľ je možné dosiahnuť len vtedy, ak sa podarí úspešne znížiť emisie CO2 v leteckom sektore. Z tohto dôvodu vedci intenzívne pracujú na tom, aby zistili, aké vlastnosti bude musieť mať pohonná technika budúcnosti a spôsoby výroby udržateľných palív.
Pri diaľkových letoch predstavuje palivo 50 % prevádzkových nákladov – ale ktoré palivo je najvhodnejšie a ako by sa mala pohonná technika primerane prispôsobiť, aby boli lety vôbec možné? Odpovede na tieto otázky sa v súčasnosti skúmajú napríklad v laboratóriách FH Joanneum Graz v Rakúsku. Najväčšie nádeje sa v súčasnosti vkladajú do vodíka, ktorý pri použití ako palivo nespôsobuje žiadne emisie CO2 a pri premene na energiu je efektívnejší ako kerozín.
Otázkou výroby udržateľného leteckého paliva - „Sustainable Aviation Fuel (SAF)“ - sa v súčasnosti zaoberá výskumný projekt EÚ. Na tejto úlohe pracuje od začiatku roka jedenásť výskumných inštitúcií zo šiestich krajín. Projekt „ToFuel“ vedie Technická univerzita Graz s cieľom vyvinúť koncepciu bio rafinérie, ktorá je bezodpadová a CO2 neutrálna a zároveň vyrába letecké palivo, ktoré je udržateľné a zároveň ekonomicky konkurencieschopné. Základom tohto procesu je odpad z paradajok.
V rebríčku najkonzumovanejšej zeleniny na svete sú paradajky na druhom mieste (po zemiakoch). Šalát, paradajkový pretlak, pyré, kečup, paradajková omáčka, konzervované potraviny… pokiaľ ide o najviac spracovávanú zeleninu, paradajky sú na prvom mieste. Skleníky a moderné technológie umožňujú pestovať čerstvé produkty celoročne, a to v Číne a Indii, ako aj v Turecku a USA. EÚ je tretím najväčším producentom s úrodou 17 megaton paradajok. Celá rastlina sa však nikdy nedá spracovať: kvety, listy, stonky, šupky, semená a paradajky ktoré nespĺňajú kvalitatívne normy sa v súčasnosti spaľujú alebo likvidujú ako poľnohospodársky odpad. A práve tu leží veľký potenciál: zvyšky zo spracovania paradajok vznikajúce v celej EÚ by podľa vedenia projektu mohli do roku 2030 pokryť približne 3 % potrebných udržateľných leteckých palív v Európe.
Mottom by mohlo byť „z kríka do nádrže“ – rastlinné zvyšky musia byť najskôr spracované, aby ich mikroorganizmy mohli efektívne rozložiť, a v rámci projektu sa v súčasnosti testujú dve technológie frakcionácie: biomasa je počas extrudovania vystavená teplu a tlaku a potom sa rýchlym znížením tlaku rozloží na svoje bunkové zložky. Pri hydrotermálnom skvapalňovaní sa biomasa pod vysokým tlakom a pri vysokých teplotách premieňa na bioolej a biouhlie. Tieto dva prístupy sa skúmajú a porovnávajú. Ďalším krokom je čistenie biooleja od dusíkatých zlúčenín, aby mohol spracovať na palivo.
Okrem udržateľného leteckého paliva vznikajú aj hnojivá, krmivá pre zvieratá a jedlý olej. V rámci projektu sa skúmajú aj ekologické, ekonomické a sociálne vplyvy týchto technológií. V neposlednom rade by sa tu mohol otvoriť nový zdroj príjmov pre spracovanie potravín.
Ďalšia zaujímavá téma ktorá zaujíma Technickú univerzitu v Grazi je elektrónový mikroskop. Aby bolo možné biologické vzorky skúmať pod mikroskopom, sú ošetrené kontrastnou látkou. Tá zlepšuje rozpoznateľnosť tkanivových štruktúr. Štandardnou látkou, ktorá sa používa, je uranylacetát. Z bezpečnostných dôvodov sa táto vysoko toxická a rádioaktívna látka nesmie používať vo všetkých laboratóriách. Výskumníci na tejto rakúskej univerzite teraz zistili, že espresso káva je nielen rovnako účinnou alternatívou, ale je aj šetrná k životnému prostrediu, neškodná a cenovo prístupná. Inšpirovaní kruhovými zaschnutými škvrnami v šálkach na kávu, vykonali test s vzorkou rias. Výsledok bol sľubný. Rovnako aj priame porovnanie s uranylacetátom: kontrastné hodnoty boli v niektorých prípadoch dokonca lepšie. Pre široké uplatnenie v biologickej elektrónovej mikroskopii sú potrebné ďalšie výskumy na rôznych typoch tkanív. Káva tak oživuje výskum na viacerých úrovniach.
Obrázok zobrazuje elektrónový mikroskopický snímok vzorky riasy, ktorá bola predbežne ošetrená espressom, aby sa dosiahol silnejší kontrast.
