Tento systém hospodárskeho a sociálneho partnerstva, zväčša označovaný ako „sociálne partnerstvo“, sa zakladá na princípe dobrovoľnosti: historicky vyvinutá vzájomná spolupráca záujmových zväzov je v širokej miere neformálna a nie je zákonom regulovaná.
Toto sociálne partnerstvo sa neohraničuje len na reguláciu pracovných vzťahov. Aj kolektívne zmluvy sa uzatvárajú spravidla zo strany zamestnávateľov príslušnou organizačnou zložkou Hospodárskej komory a zo strany zamestnancov Rakúskym odborovým zväzom. Odhaduje sa, že 90 až 95 % zamestnancov súkromného sektora spadá pod niektorú kolektívnu zmluvu.
Rakúskou zvláštnosťou je to, že sa sociálne partnerstvo okrem toho rozširuje na prakticky všetky oblasti hospodárskej a sociálnej politiky. Preto je Rakúsko pokladané aj za vzor korporatizmu, teda rozsiahleho a koordinovaného zastúpenia záujmov.
Štyri najväčšie záujmové zmluvy sú:
Nie sú len zástupcami záujmov v úzkom slova zmysle, teda tarifnými partnermi a organizáciami na lobbing so servisnými službami pre ich členov. Okrem toho sú zakotvené mnohorakým spôsobom v politickom systéme Rakúska. Pokiaľ komory sú zákonné zastúpenia istých záujmov s povinným členstvom pre zamestnávateľov resp. zamestnancov, je ÖGB spoločenstvo s dobrovoľným členstvom.