Právo

Tento článok Vám umožní nahliadnuť do základných zákonov rakúskeho zmluvného práva a zásad zákona o e-commerce. V zásade tu nájdete informácie o možnostiach a predpokladoch zahraničnej účasti na firmách.

Zmluvné právo

Zákonné ustanovenia zmluvného práva sú zachytené v rakúskom Všeobecnom občianskom zákonníku (Allgemeines Bürgerliche Gesetzbuch - ABGB) a v Podnikateľskom zákonníku (Unternehmensgesetzbuch - UGB) platnom od 1. januára 2007. UGB obsahuje príslušné ustanovenia pre všetky podnikateľské obchody.

Zmluvná sloboda

Rakúske zmluvné právo sa zakladá na princípe zmluvnej slobody. Zmluvné strany preto môžu slobodne regulovať svoje zmluvné vzťahy, ak zmluvné ustanovenia neodporujú mravom alebo zákonom. Zmluvou sa rozumie zhodný prejav vôle zo strany ponuky a príjemcu ponuky. V zásade ani ponuka ani príjem ponuky nie sú formálne viazané. Podľa rakúskeho práva sú v plnej miere právne účinné aj ústne dojednania a – za istých predpokladov – aj dojednania cestou nesporného konania (tiché dojednanie).
Jestvuje však niekoľko výnimiek, pre ktoré slobodná voľba formy neplatí , a to napríklad ak sa jedná o dojednania o poskytnutí zábezpeky, poisťovacie zmluvy a niektoré dojednania, ktoré slúžia ochrane zákazníka. Tieto zmluvy musia mať pre svoju účinnosť písomnú podobu. Ešte prísnejšie predpisy platia pre notárske úkony. Notársky úkon je potrebný predovšetkým pre zakladanie spoločností a odstúpenie podielov spoločnosti s ručením obmedzeným.

Všeobecné obchodné podmienky

Podnikateľské obchody sa spravidla realizujú na báze Všeobecných obchodných podmienok (VOP) niektorej zo zmluvných strán. Podľa rakúskeho práva nesmú VOP nepomerne znevýhodňovať zmluvného partnera a platia len vtedy, ak zmluvný partner s VOP súhlasil.

E-Commerce

Rakúsky zákon o e-commerce, ktorým sa presadzuje c-commerce smernica Európskej únie, upravuje právne rámcové podmienky elektronického obchodného styku. Hlasové telefonovanie, telefax a prenos dát telexom sú vyňaté z oblasti platnosti. Komunikačné prostriedky zachytávajú ustanovenia o dištančných zmluvách, ktoré sú zahrnuté do rakúskeho Zákona o ochrane spotrebiteľa (KSchG).

Princíp krajiny pôvodu

V zmysle ustanovení e-commerce smernice a rakúskeho e-commerce zákona sa riadia aplikovateľné právne normy podľa princípu krajiny pôvodu: Ten, kto istú službu ponúka, podlieha ustanoveniam, ktoré platia v mieste jeho sídla. Zodpovedajúc tomu musí napríklad ponúkajúci, ktorého sídlo podniku je v Rakúsku, dodržiavať rakúske nariadenie o živnostenskom podnikaní a ďalšie nariadenia, ktoré sa týkajú odbytu tovarov a služieb. Ak sú dodržané rakúske ustanovenia, potom má ponúkajúci možnosť realizovať svoje výkony v iných členských štátoch EÚ bez ďalších obmedzení. Práve týmto spôsobom môžu ponúkajúci so sídlom v inom členskom štáte EÚ, pri dodržaní ustanovení v štáte pôvodu, ponúkať svoje výkony v Rakúsku.

Uzatvorenie zmluvy cez internet

Zmluvy možno v zásade uzatvárať aj cez internet a podliehajú tým istým zákonným ustanoveniam ako iné zmluvné prehlásenia. Podstatným rozdielom však je, že ponúkanie tovaru cez internet neznamená zmluvnú ponuku, ale iba výzvu zákazníka na predloženie zmluvnej ponuky. K uzatvoreniu zmluvy dôjde až potom, keď zákazník dostane výslovné prehlásenie o prijatí, alebo ak sa vyhovelo skutočne zaslanej objednávke.

Zahraničná účasť na firmách

Cudzí štátni príslušníci v Rakúsku môžu v zásade zakladať podniky, preberať funkcie vedenia podniku a aj podniky nadobúdať.

Zakladanie podnikov

Pri zakladaní podnikov prichádzajú do úvahy rôzne právne formy. Z dôvodu jednoduchej štruktúry a všeobecného ohraničenia ručenia sa v Rakúsku presadila v praxi spoločnosť s ručením obmedzeným. Kmeňový kapitál spoločnosti s ručením obmedzeným (Gesellschaft mit beschränkter Haftung - GmbH) je minimálne 35.000 eur, z čoho polovica musí byť splatená v hotovosti. Na spoločnosti s ručením obmedzeným založené po 1. marci 2014 sa okrem toho vzťahuje pri zakladaní privilégium. Tieto spoločnosti môžu mať základné imanie vo výške 10.000 eur, pričom pri založení je potrebné splatiť v hotovosti len polovicu základného imania (5.000 eur). Tieto privilegované spoločnosti však musia zákonom stanovenú minimálnu výšku základného imania navýšiť z 10.000 eur na 35.000 eur najneskôr do 10 rokov od založenia. Ručenie spoločnosti voči tretej osobe je obmedzené na kmeňový vklad. Spoločníci môžu dávať vedeniu podniku pokyny. Spoločníkmi môžu byť aj zahraničné fyzické alebo právnické osoby.

O niečo náročnejšia na správu je akciová spoločnosť (Aktiengesellschaft - AG). Kmeňový kapitál je minimálne 70.000 eur a okrem predstavenstva vedúceho akciovú spoločnosť musí mať menovanú aj dozornú radu ako dozorný orgán. Táto má minimálne troch členov.

Zahraničné fyzické a právnické osoby majú otvorenú možnosť zakladať aj personálne spoločnosti (verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť).

Viac informácií k téme nájdete tu: založenie spoločnosti v Rakúsku.

Nadobudnutie podniku

Prevzatie firmy sa môže uskutočniť vo forme nadobudnutia podielu alebo tiež kúpou celého podniku. Nadobudnutie podniku zahraničnou fyzickou alebo právnickou osobou podlieha obmedzeniam podľa Zákona o zahraničných vzťahoch z roku 2011. Okrem toho sa na prevzatie rozhodujúceho podielu v rakúskom podniku v určitých prípadoch vyžaduje povolenie Spolkového ministerstva hospodárstva, vedy a výskumu. Povinnosť získať povolenie sa vzťahuje na celú skupinu podnikov, sú to predovšetkým firmy zbrojárskeho priemyslu, dodávatelia energií a vodárenské spoločnosti, poskytovatelia bezpečnostných služieb, nemocnice a pod. Nadobudnutie podielu podlieha povoleniu Ministerstva hospodárstva, keď by celkový podiel nadobúdateľa v spoločnosti dosiahol po akvizícii aspoň 25%.

Pred začatím operatívnej činnosti sa však musí požiadať o živnostenské oprávnenie, pre niektoré druhy živnosti sa vyžaduje predloženie oprávnenia o spôsobilosti. Právnické osoby musia okrem toho stanoviť konateľa s oprávnením na vykonávanie živnostenskej činnosti, ktorý bude zodpovedný za dodržiavanie živnostenských predpisov. Živnostenský konateľ môže byť zároveň aj obchodno-právnym konateľom. 

Patentové právo

Rakúsky zákon o patentoch obsahuje detailné ustanovenia na ochranu nových vynálezov. Patentové právo dáva majiteľovi patentu výlučné právo komerčného použitia a využitia vynálezu. Patentové právo vzniká registráciou na patentovom úrade. Ochrana patentovým právom sa riadi princípom priority. Doba ochrany patentu je 20 rokov. V prípade porušenia patentových práv môže majiteľ požadovať od porušiteľa zanechanie konania, ako aj finančné odškodnenie. Porušovateľ patentového práva môže byť navyše odsúdený na zverejnenie rozsudku a na vrátenie ziskov, ktoré mu vznikli z dôvodu porušenia patentového práva.

Rakúskym úradom pre registráciu patentového práva je Rakúsky patentový úrad (Das Österreichische Patentamt). Na základe Európskeho (Parížskeho) patentového dohovoru z roku 1973 sa môže prihlásením patentu získať európsky patent s účinkom vo všetkých zmluvných štátoch . Tieto európske patenty je možné prihlásiť v Rakúskom patentovom úrade a v Európskom patentovom úrade. Osoby bez trvalého bydliska v Rakúsku musia byť pritom zastúpené rakúskym advokátom. Pod týmto linkom nájdete zoznam rakúskych patentových advokátov.

Právna ochrana vzoriek

Vynálezy nedosahujúce výšku patentu môžu získať ochranu podľa zákona o úžitkovom vzore. Proces dosiahnutia ochrany úžitkového vzoru je menej náročný. Ochranná lehota trvá však len desať rokov, ale rozsah ochranných práv zodpovedá ochrane patentového práva.

Viditeľný dizajn je v zmysle rakúskeho zákona o úžitkovom vzore chránený. Ochrana sa vzťahuje napr. na formy, povrchové úpravy a materiál určitej povahy. Aj ochrana úžitkového vzoru poskytuje exkluzívne práva použitia. Ochranná doba je päť rokov. Opakované obnovenia ochrannej doby sú však prípustné.

Právna ochrana značiek

Značky požívajú ochranu rakúskeho Zákona o ochrane značky. Aj práva o značkách vznikajú až registráciou. Zaregistrovaná značka poskytuje majiteľovi značky výlučné práva na používanie značky a jej prevod. V prípade porušenia práva o značkách sa môže uplatniť výzva na zanechanie činnosti, požadovanie náhrady škody a nároky z práva o obohacovaní. Prvá registrácia poskytuje ochrannú dobu desiatich rokov. Opakované obnovenie ochrannej doby je však prípustné. Rakúskym úradom pre registráciu práv značiek je Rakúsky patentový úrad (Das Österreichische Patentamt).

Príslušné ustanovenia EÚ stanovujú okrem toho aj povinnosť registrácie značky spoločenstva na Union Intellectual Property Office (EUIPO) v Alicante, Španielsko. Značky spoločenstva poskytujú ochranu vo všetkých členských štátoch EU. Pre medzinárodnú ochranu značky je potrebné ohlásenie značky podľa Madridskej dohody o medzinárodnej registrácii značiek.

Autorské práva

Literárne diela, hudba a výtvarné umenie, ako aj počítačové programy požívajú ochranu podľa autorského práva. Autorské práva nevyžadujú zápis do registra. Autorské právo vzniká pri tvorbe diela. V prípade porušenia autorského práva môže požadovať autor zanechanie činnosti, odstránenie a náhradu škody. Ochranná doba činí:

• 70 rokov na literárne, hudobné a umelecké diela a zvukové nosiče
• 50 rokov na fotografie

Tak podľa rakúskeho, ako aj podľa práva EÚ sú zásadne zakázané dohovory medzi podnikmi, ktoré by obmedzovali súťaženie na trhu. Ustanovenia EÚ o konkurencii sa uplatňujú, keď majú dojednania vplyv na vnútorný trh. Pre rôzne druhy dojednaní jestvujú však aj výnimky:

• zmluvy o odbyte
• zmluvy o dodávkach
• franchise – systémy
  
  

Na rozdiel od kartelového práva EÚ rozlišuje rakúske kartelové právo medzi rôznymi druhmi kartelov a zohľadňuje aj organizačnú štruktúru príslušného kartelu. V Rakúsku vykonáva svoju činnosť ako regulačné miesto Spolkový úrad pre súťaženie (Bundeswettbewerbsbehörde) . Kontrola zjednotení počíta s prihlasovacím pokračovaním, ak sa prekročia isté hranice obratov v predchádzajúcom obchodnom roku. Špeciálne predpisy platia pre spojenia v oblasti médií, bánk a stavebníctva. Cieľom kontroly spojení je zabránenie nadmernej moci na trhu. Pri tom sa zohľadňuje aj skutočnosť, či spojenia vedúce k dominantnému postaveniu na trhu, neprinášajú so sebou výhody, ktoré prevážia všetky nevýhody hospodárskej prevahy, alebo či ich nemožno inak ekonomicky obhájiť.

Napriek úspešnému presadeniu príslušných ustanovení EÚ je rakúske pracovné právo naďalej flexibilnejšie, ako je v iných členských štátoch EÚ.

Pracovné a kolektívne zmluvy

Pracovné zmluvy môžu byť uzatvorené na dobu určitú alebo na dobu neurčitú. V zásade môžu byť aj zrušené, pričom sa musia dodržať zmluvne dojednané alebo inak zákonom stanovené podmienky výpovede. Kolektívne zmluvy (tarifné zmluvy) regulujú minimálne odmeny za prácu a iný obsah pracovných zmlúv, ktoré prevyšujú zákonom stanovený minimálny stav. Zriadenie podnikovej rady je zákonom predpísané v podnikoch, ktoré majú minimálne päť pracovníkov. Táto zákonná povinnosť nie je však vykonateľná a v praxi sa nájde len málo podnikových rád v podnikoch, ktoré majú menej ako 50 zamestnancov.

Viac informácií k téme nájdete tu:

• rakúske pracovné právo
• a kolektívne zmluvy.

Pracovná doba

Pracovno-právne rámcové podmienky sú rôznorodé. Bežná pracovná doba je v Zákonníku práce regulovaná a stanovuje 40 – hodinový pracovný týždeň. Mnohé kolektívne zmluvy však zaviedli 38 hodinový pracovný týždeň.
Flexibilné pracovné doby ako napríklad modely pohyblivej pracovnej doby, sú veľmi rozšírené. Práca nadčas je v zásade prípustná. Strany pracovnej zmluvy sa však musia dohodnúť, či sa nadčasové hodiny budú vyrovnávať príplatkom alebo náhradným voľnom. Rakúsky zákon o dovolenkách stanovuje zákonný nárok na päť týždňov dovolenky. Zákonným výdobytkom z poslednej doby je nárok rodičov pracovať po materskej dovolenke len na čiastočný úväzok.

Odmena a sociálne poistenie

Rakúski zamestnanci dostávajú zvyčajne 14 platov ročne. Právny podklad pre dve mimoriadne platby je zakotvený v kolektívnych zmluvách. Aj zdanenie týchto mimoriadnych platieb je zvýhodnené. Tak zamestnávateľ ako aj zamestnanci musia platiť príspevky na sociálne poistenie. Každý zamestnanec má zdravotné poistenie, úrazové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Aj zákonný starobný dôchodok sa zabezpečuje prostredníctvom tohto dávkového systému sociálneho poistenia . Príspevky zamestnávateľa k sociálnemu poisteniu tvoria ca. 22 % brutto mzdy. Príspevky zamestnanca sú okolo 18 % brutto mzdy.

Ukončenie pracovného pomeru

Ukončenie pracovnej zmluvy nesmie byť diskriminujúce, ako napríklad z dôvodu pohlavia, príslušnosti k určitému národu, náboženstvu alebo svetonázoru, z dôvodu veku alebo postihnutia. Motív výpovede nesmie byť ani inak  zavrhnutia hodný alebo odporovať mravom. Masové prepúšťanie sa riadi zvláštnymi zákonnými ustanoveniami. Od roku 2003 jestvuje nový systém zákonného odstupného, platby pri ukončení pracovnej zmluvy. Financovanie sa realizuje prostredníctvom mesačných, zamestnancami odvádzaných príspevkov vo výške 1,53 % brutto pracovnej mzdy. Túto si ponecháva zamestnávateľ a odvádza ju ďalej do prevenčnej poisťovne spolupracovníkov, ktorá ju profesionálne zdaňuje a spravuje. Bývalý systém odstupného, ktorý bol financovaný výlučne zamestnávateľom, bol zrušený.
Viac informácií k téme nájdete tu: rozviazanie pracovného pomeru.

V tomto článku sa dozviete viac o liberálnom rakúskom devízovom práve, ako aj o zdanení fyzických a právnických osôb.

Devízové právo

Rakúska národná banka (Österreichische Nationalbank - OeNB) zodpovedá za devízovo-právnu kontrolu v Rakúsku. V rámci EÚ platí princíp voľného pohybu kapitálu. Nejestvujú žiadne právne obmedzenia pre platby a pohyb kapitálu medzi Rakúskom a inými členskými krajinami EÚ.

Aj pri devízových transakciách s krajinami mimo EÚ, až na málo výnimiek, nejestvujú žiadne obmedzenia pri platbách, ktoré sa zakladajú na zahraničnom obchode, investíciách alebo iných transakciách, ako ani pri vývoze kapitálu, dividend, ziskov alebo iných výnosov. Zahraničné podniky majú bez obmedzenia prístup na rakúsky kapitálový trh. Je však potrebné brať do ohľadu, že niektoré devízové transakcie sa musia hlásiť OeNB, predovšetkým pre štatistické účely.

Viac informácií na: 

Daň z príjmu a daň z príjmu právnických osôb

Príjem fyzických osôb podlieha dani z príjmu. Príjem právnických osôb (kapitálové spoločnosti, združenia, ústavy a nadácie) podlieha dani z príjmu právnických osôb. Zisky osobných spoločností sa zase zdaňujú prostredníctvom dani z príjmu na úrovni spoločnosti.

Daň z príjmu

Fyzické osoby s bydliskom v Rakúsku podliehajú svojimi príjmami docielenými na celom svete neobmedzene daňovej povinnosti v Rakúsku. Cudzinci podliehajú so svojimi príjmami docielenými v Rakúsku len čiastočne daňovej povinnosti.

Rakúsky zákon o daniach z príjmu rozlišuje sedem druhov príjmu: 

• príjmy z poľnohospodárstva a lesníctva
• príjmy zo samostatnej práce
• príjmy zo živnostenského podniku
• príjmy z nesamostatnej práce
• príjmy z kapitálového majetku
• príjmy z prenájmu
• iné príjmy

Daňová sadzba za príjmy fyzických osôb podlieha progresívnej daňovej sadzbe a maximálna výška je 50 %.

Zvláštnou formou vyberania dane z príjmu je daň z kapitálových výnosov. Daň z kapitálových výnosov sa odvádza v Rakúsku z nasledovných kapitálových výnosov: 

• podiely na zisku, úroky a iné príjmy z účasti na spoločnosti (akcie a podiely spoločnosti s ručením obmedzeným)
• výnosy z úrokov
• príjmy z podielov na družstvách a pôžitkových právach
• výkony voči oprávneným osobám súkromných nadácií
• príjmy tichého spoločníka

Daň z kapitálových výnosov je 25 %.

Daň z príjmu právnických osôb 

Príjem právnických osôb podlieha vlastnej výnosovej dani, dani z príjmu právnických osôb. Lineárna daňová sadzba bola znížená a od 1. januára 2005 dosahuje len výšku 25 %. Táto daňová sadzba je jedna z najnižších v EÚ.
Kapitálové spoločnosti uhrádzajú minimálnu daň z príjmu právnických osôb vo výške 5 % zákonom stanoveného minimálneho základného kapitálu. Táto minimálna daň je preto pre spoločnosť s ručením obmedzeným 1.750 eur a pre akciovú spoločnosť 3.500 eur ročne.

Na firmy založenené po 1. marci 2014 sa vzťahujú určité daňové zvýhodnenia:

• V období prvých piatich rokov od založenia je minimálna daň z príjmu právnických osôb pri všetkých spoločnostiach s ručením obmedzeným stanovená vo výške 500 eur za rok (resp. 125 eur za ukončený kvartál).
• Počas nasledujúcich piatich rokov je minimálna daň z príjmu právnických osôb stanovená vo výške 1 000 eur za rok (resp. 250 eur za ukončený kvartál).
• Od jedenásteho roku od vstupu do neobmedzenej daňovej povinnosti je minimálna daň z príjmu právnických osôb stanovená v plnej výške, t.j. 1 750 eur za rok (resp. 437,50 eur za kvartál).

Ďalšie informácie k rakúskemu daňovému právu nájdete na web stránke Spolkového ministerstva financií (Bundesministeriums für Finanzen).

Prehľad

Rakúske zákony o insolventnosti počítajú pri podnikateľských rizikách s viacerými druhmi konania. S výnimkou vlastného konkurzného pokračovania všetky smerujú k tomu, aby sa umožnilo oddlženie a pokračovanie v činnosti insolventného podniku.

Konkurz

Majetok dlžníka sa pri tomto druhu konania rozdelí medzi veriteľov podľa zásady rovného zaobchádzania.

• Práva na vyčlenenie,
• práva na odčlenenie a
• uprednostnené pohľadávky

majú za účinok prednostné postavenie veriteľa.

Majetok dlžníka sa pri tomto druhu konania rozdelí medzi veriteľov podľa zásady rovného zaobchádzania. Istí veritelia majú prednostné právo (práva na vyčlenenie a odčlenenie, uprednostnené pohľadávky). Pohľadávky zamestnancov v konkurznom konaní sa z väčšej časti vyrovnávajú z verejného insolvenčného fondu, ktorý je financovaný pravidelnými príspevkami zamestnávateľov. Ak dlžník nevie uhradiť splatné platby, alebo záväzky podniku prekračujú jej aktíva (zadĺženie), musí byť vyhlásené konkurzné konanie. Poskytnutá lehota je 60 dní. Aj konkurzní veritelia môžu za týchto podmienok podať žiadosť o vyhlásenie konkurzu. Zanedbanie včasného podania žiadosti o vyhlásenie konkurzu je trestné a viaže sa na ňu aj osobné ručenie vedúceho podniku bez ohľadu na to, či má podnik v insolvencii obmedzené ručenie. Po otvorení konkurzného konania preberie správca konkurznej podstaty vedenie podniku a správu konkurznej podstaty a uskutoční rozdelenie majetkových hodnôt medzi konkurzných veriteľov. Po rozdelení konkurznej podstaty je konkurzné konanie ukončené. Neuspokojení konkurzní veritelia môžu počas doby 30 rokov uplatňovať svoje neuspokojené pohľadávky voči dlžníkovi. 

Sanačné konanie

Sanačné konanie (Sanierungssverfahren) má za cieľ odbremeniť dlžníka od záväzkov čiastočným odpustením dlhu. Dlžník musí do dvoch rokov od prijatia sanačného plánu uspokojiť aspoň 30 % pretrvávajúcich pohľadávok. Príslušný návrh musí byť schválený súdom a jednoduchou väčšinou veriteľov. To znamená, že sanačný plán musí schváliť väčšina veriteľov prítomných na vyrovnávacom pojednávaní, ktorí reprezentujú najmenej 50 % celkovej hodnoty pohľadávok. Sanačný plán je zaväzný i pre prehlasovaných veriteľov, pokiaľ je k dispozícii súdne uznesenie a požadovaná jednoduchá väčšina konkurzných veriteľov. Uhradením schválenej časti z celkovej hodnoty záväzkov zo strany dlžníka dochádza k odpusteniu zostávajúceho dlhu.

Preventívne opatrenia

Zákon o reštrukturalizácii podniku (URG) má pomôcť odvrátiť hroziacu insolventnosť. Reštrukturalizácia podniku sa začína podaním reštrukturalizačného plánu na súde. Tento plán musí uviesť dôvody jestvujúcej krízy podniku a plánované opatrenia a obchodné vyhliadky. Na realizáciu reorganizačného plánu a jeho realizáciu dohliada kontrolór.

Súkromný konkurz

Konkurzné pokračovanie nie je obmedzené na podniky. Aj súkromné osoby, ktoré sa dostali do insolventnosti, môžu požiadať o vyhlásenie súkromného konkurzu a požiadať súd o splátkový kalendár. V prípade schválenia dochádza k oslobodeniu od zvyšku dlhu. Tu sa však predpokladá, že aspoň 10 % záväzkov súkromný dlžník uhradí.

V tomto článku sa dozviete viac o súdnych konaniach a rozhodcovských súdoch v Rakúsku. Ďalej tu nájdete kontaktné adresy a informácie o kompetenciách a úlohách rakúskych právnikov, notárov, daňových poradcov, audítorov a súdnych tlmočníkoch a prekladateľov.

Súdny systém a súdnictvo v Rakúsku

Občiansko-právne nároky (zmluvné právo, náhrada škody, rodinné právo, pracovné právo atď.) podlieha riadnemu súdnictvu. Ukončenie sporu zmierovacím konaním vyžaduje písomné zmierovacie dojednanie. Rakúsky súdny systém pozná len spolkové súdy, ktoré majú tri inštancie.

V prvej inštancii sú príslušné buď okresné súdy (pre každý okresný súdny okrsok) alebo krajinské súdy (pre každý krajinský okrsok). Na okresných súdoch sa pojednáva o sporoch, ktorých sporná hodnota neprevyšuje 10.000 eur. Okresné súdy sú vecne príslušné aj pre záležitosti rodinného práva a záležitosti nájomného práva. Všetky ostatné právne spory riešia krajinské súdy. Miestna príslušnosť sa riadi podľa bydliska resp. adresy sídla žalovanej strany. Súdy prvého stupňa (okresný a krajinský súd) sú príslušné zásadne v každej spornej záležitosti (výnimky tvoria správne právo a ústavné právo, ako aj kartelové právo).

Konanie zásadne vedie a rozhoduje v ňom samosudca, senáty sudcov tvoria výnimku. V občiansko-právnych záležitostiach nejestvuje ani súd s porotou. Sudcovia sa nevolia, ale doživotne menujú.

Zastúpenie advokátom na súde je pri hodnote sporu nad 4.000 eur povinné. Procesná pomoc sa pre procesné stránky bez dostatočného majetku na financovanie procesu v prípade nutnosti poskytne.

V zmysle ustanovení EÚ ohľadom miesta súdu a vykonania sa už aj rakúske súdne rozhodnutia uznávajú a vykonávajú v ostatných členských krajinách EÚ. Uznanie a vykonanie cudzích súdnych rozhodnutí však vyžaduje v ostatných prípadoch uzatvorenie separátnej dohody o vykonaní, ak rozhodnutie nebolo vykonané v niektorom členskom štáte EÚ.
Detailné informácie k rakúskemu súdnemu systému a jeho inštitúciám nájdete na web stránke 
Spolkového ministerstva spravodlivosti (Bundesministerums für Justiz).

Rozhodcovské konanie v Rakúsku

Pri medzinárodných zmluvách ponúka riešenie sporu cestou rozhodcovského konania v Rakúsku rozhodnú výhodu: výroky rakúskych rozhodcovských súdov sú na základe medzinárodných dohôd vykonateľné skoro vo všetkých právnych poriadkoch. Rakúska spolková republika je zmluvným partnerom všetkých dôležitých bilaterálnych a multilaterálnych dohôd, medzi iným Newyorského dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí z roku 1958.

Rozhodcovské dojednanie musí mať podľa rakúskeho práva pre svoju právnu účinnosť písomnú formu. Rozhodcovská klauzula cestou vzájomných telefaxových alebo e-mailových správ túto zákonnú požiadavku plní. Odporúča sa v zmluvách s medzinárodnými súvislosťami zakotviť dojednanie o rozhodcovskom konaní. Riešenie sporu rozhodcovským konaním umožňuje relatívne rýchle pokračovanie. Na konci je rozhodcovský výrok, ktorý sa vykoná aj rakúskymi štátnymi súdmi.

Medzinárodný rozhodcovský súd hospodárskej komory Rakúska (Das Internationale Schiedsgericht der Wirtschaftskammer Österreich) vo Viedni je známa zmierovaca organizácia. Ako medzinárodné zmierovacie miesto pre právne spory sa teší stále väčšej obľube a rozhodujúcou mierou prispieva k menu Rakúska ako medzinárodného zmierovacieho miesta.

Právnici, notári, daňoví poradcovia a tlmočníci

Právnici

Právne poradenstvo v Rakúsku bežne poskytujú právnici. Zápis do zoznamu právnikov predchádza viacročná príprava:

• univerzitné štúdium právnych vied
• viacročná činnosť ako právny praktikant na súde a čakateľ u niektorého právnika
• viacdenná právnická skúška.

Členstvo v  Rakúskej komore právnikov (Die Österreichische Rechtsanwaltskammer) je povinné. Komora právnikov je aj disciplinárnym úradom.

Právnici iných členských krajín EÚ sú predbežne oprávnení s istým obmedzením v plnej miere realizovať profesiu právnika podľa smerníc vykonávania povolania a s označením povolania ich štátu pôvodu. Po praxi trvajúcej najmenej tri roky v Rakúsku je možná regulárna registrácia ako rakúsky právnik.

Až na málo výnimiek prislúcha rakúskym právnikom privilégium zastupovania pred súdmi a správnymi úradmi. Honoráre sú stanovené v Zákone o odmenách právnikov, avšak vždy častejšie sa využívajú dojednania o honorároch na báze hodinových sadzieb. Honoráre závisiace len od úspechu v každom prípade nie sú prípustné. Rakúski právnici podliehajú veľmi prísnej povinnosti mlčanlivosti, ktorá im vyplýva zo zákona.

Zoznam advokátov Rakúskej právnickej komory Vám ponúka detailné informácie o kontaktných dátach rakúskych advokátov.

Verejní notári

Príprava na povolanie pre notárov nie je o nič menej prísna a náročná na čas. Verejných notárov menuje minister spravodlivosti, počet notárskych úradov je zákonom obmedzený. Notári vykonávajú predovšetkým v súvislosti so spoločenskými procesmi dôležitú funkciu pri osvedčovaní (množstvo právnych úkonov ohľadom založenia, reštrukturalizácie a predaja rakúskych spoločností musia mať formu notárskeho úkonu). Okrem toho fungujú notári ako súdni komisári pri dedičských konaniach. Notári však v zásade nie sú oprávnení zasahovať pred súdom. Honoráre a poplatky notárom sú stanovené v Zákone o tarifných odmenách notárov.
Na webstránke Rakúskej komory notárov (Die Österreichische Notariatskammer) sa môžete podrobne informovať o úlohách rakúskych notárov a dostať sa pri vyhľadávaní notárov aj ku kontaktným údajom rakúskych notárov.

Daňoví poradcovia a audítori

Daňové poradenstvo poskytujú v Rakúsku zásadne daňoví poradcovia. Títo úzko spolupracujú predovšetkým pri spoločensko-právnych reštrukturalizáciách s právnikmi. Daňoví poradcovia vykonávajú v najväčšej miere aj daňové kontroly. Určité kontrolné správy (napr. kontrolu ročných uzávierok akciových spoločností) však smú vyhotovovať len audítori.

Online zoznam rakúskych daňových poradcov, audítorov a hospodárskych kontrolórov Vám ponúka web stránka
Rakúskej komory hospodárskych kontrolórov (Die Österreichische Kammer der Wirtschaftstreuhänder) a www.steuerberater.at .

Súdni prekladatelia a tlmočníci

V medzinárodnom obchodnom živote sú často potrebné preklady dokladov súdnymi prekladateľmi. Kontaktné adresy súdnych tlmočníkov a prekladateľov v Rakúsku nájdete na:

• http://www.gerichtsdolmetscher.at/
• http://www.sdgliste.justiz.gv.at